Dvíha sa opona
Ruža mi vkĺzla do lona....
ó ruža voňavá,
každučkým lupeňom
do raja ponára....
pohladenie nežné,
ako dotyk rosy,
o bohyni vo mne ,
šepce srdcu čosi.
Ladné krivky bokov,
prsia plných tvarov,
dotyk nežných vzdychov
usmievavou tvárou....
Iskrivým pohľadom
lákajúcim k hviezdam...
Predsa som bohyňa,
aj keď sa tak nezdám...
Dvíha sa opona,
vysadám na koňa.....
Ó ruža voňavá vkĺzla mi do lona....
Rozprestieram krídla
Vystúpila som z člnu na breh.
Stopy v piesku
strácajúce sa každou vlnou
len pripomínali pominuteľnosť prítomného okamihu.... pominuteľnosť času.
..plynutie.
Zapadajúce slnko svojim odkazom pripomína končiace
,,čo už bolo "....
čakajúce
blížiacou sa nocou
na znovuzrodenie.
Ešte ma čaká cesta
po hviezdnej oblohe.
Ktorou cestou sa vydám
s navigáciou duše,
ktorá sa nikdy nemýlila,
iba zaváhala
v zabudnutí na seba,
že vie !?
Stretnúc prvé lúče nádejí,
v náručí samej seba
rozprestriem krídla a stanem sa vesmírom,
ktorým som,
ktorým som vždy bola
a vždy budem.
Gabika Kolníková, inšpirácie z Esencie Bohyne, autorka básnickej zbierky Vyznanie
SI TÁ
Kruh čerstvých lektoriek Esencie Bohyne v Lažánkach pri Brne.
Kytica pre Saritu.
Úcta..
Ty si tá,
ktorá kráča v kráse,
ktorá tancuje
s Isis, Parvati a Káli,
ktorá pozná
bezpodmienečnú lásku
a najhlbšiu vášeň.
Ty si tá,
ktorá pozná extatické znovuzjednotenie
zeme a neba
a ktorá drží
vo svojich rukách osud ľudského druhu.
Si žena.
Sarita
Hovorí sa, že muži učia ženy a ženy učia svet. Saritu učil Osho. Khatkin učiteľom je tiež muž. No pokračuje učiteľkami. Sú nimi Ma Ananda Sarita, Miranda Grey, Uma Dinsmore Tuli...
Učíme seba, učíme svet. O plnosti, celistvosti, radosti bytia - takého výnimočného na výnimočnej planéte Zem.
Ma Ananda Sarita a jej spolulektorka Tanmaya chystajú lektorský kurz Esencie Bohyne vo februári 2022 na Bali v Indonézii. My - ženy z Európy sme mali šťastie (na fotografiách vyššie). Náš dvojročný výcvik prebiehal v Čechách. Vďaka zaň!
www.tantra-essence.com Autorka foto: Zuzana Zónová
VIDÍM PRVÝ HRIECH
VIDÍM PRVÝ HRIECH - ústredný takto nazvaný motív románskeho portálu pri vstupe do katedrály v Trogire, mesta pri Jadranskom mori. Adam a Eva v nadživotnej veľkosti si zakrývajú rukami intímne miesta. Ona stojí na levici, ktorá chráni svoje čerstvo vyliahnuté mláďatá. Adama podopiera lev držiaci v pazúroch korisť - mohutného vtáka.
S údivom vnímam toto skvostné dielo, ale pravdu povediac - jeho zmysel mi uniká.
Až na druhý deň ráno sa mi v meditácii vyjavuje jeho dramatičnosť. Dôsledky prvého hriechu Eva a Adam riešia obrovským odhodlaním. Ona ako levica chráni svoje deti a teda aj nás, deti buducnosti a on ako lev zaisťuje pre rodinu potravu lovom. Mocno-ťaživý odkaz! V mojom vnútri však hlodá otázka: Prečo hriech? Veď Univerzum vo svojej večnej HRE doplňujúcich protipólov vytvorilo človeka ako nádherné Božie dielo.
Mocné energie tvorenia reprezentované ženou a mužom - "takými, akými ich Boh stvoril," vidím aj na iných svätostánkoch. Napríklad pri vstupe do katedrály v Orebiči na ostrove Korčuľa. Alebo vyobrazenia mohutnej plodivej energie ženy - stareny, ktorá rodí jar - zvanej Sheela na gig v rannorománskom kostole v Škótsku.
Plodivosť a tvorenie nevnímali dávni ľudia ako hriešne, ale ako božský prejav Univerza, ku ktorému nás ONO partnersky pozýva.
A my sa prebúdzame. Ponárame sa do vĺn mora a očisťujeme sa od nánosov - zvaných aj ako prvý hriech.
More mi hladí pokožku aj dušu...
Khatka
/Zdroj foto: autorka a internet./
BEZČASNÝ DAR
SME STÁLE OBDAROVÁVANÍ. Bez prestávky dostávame DAR od PRÍTOMNEJ CHVÍLE. Môžme v nej byť, jestvovať, vybrať si ako s ňou naložíme. Stále máme možnosť vedomo sa rozhodnúť ako zareagujeme na ten či onen podnet.
Prežívanie tohto večného daru je vnímané ako SPOJENIE s bezhraničným energetickým poľom Vedomia. Ono nás v prežívaní TU a TERAZ podporuje. Vieme tak vyhmatnúť AKURÁTNY čas - na prechádzku, nový účes, stretnutie s priateľmi, na zber jabĺčok či odstavenie práve hotového ríbezľového džemu....
Starí Gréci uctievali okrem boha lineárneho času Chronosa aj boha Kairosa - Boha Prchavého okamihu alias Šťastného momentu. Zobrazovali ho ako mladíka s krídlami na nohách aj chrbte. V rukách drží niečo ako veľkú žiletku - lebo je ostrejší ako jej ostrie. A čo symbolizuje chumáč vlasov nad čelom ? Vraví sám Kairos: "Každý, kto príde predo mňa, vie ma pochopiť." A prečo má holé temeno? "Koho preletím, už ma nikdy nechytí, nech po tom túži, ako chce."
/Inšpirované 2 100-ročným originálom reliéfu Kairosa v múzeu v chorvátskom Trogire a darmi prírody./
Khatka
Foto: autorka a internet
POSOLSTVO o PôRODE
Posolstvo osvietenej tantrickej majsterky Ma Anandy Sarity v roku 2021
"My, všetky ženy potrebujeme skutočne vyjsť zo seba von a zdieľať hlbšie pravdy, aby sme mohli pozitívne zmeniť svet.
Teraz je ten správny čas porodiť nový svet založený na láske..."
/Viac o Ma Anande Sarite na www.tantra-essence.com/
Bohyňa v modernej dobe. Mýtus či realita?
Ako sa cítiš Ty? Ako bohyňa? Kráľovná? Čarodejnica? Despotka? Slúžka? Ako niekto, koho udalosti vláčia? Či všetko v jednom?
Presah ženy do súčasnosti ako bohyne, teda tej, ktorá má viac ako „bežné“ schopnosti a vie nimi láskavo pomáhať i nekompromisne trestať, vnímam ako reálny. Prečo? Lebo každá žena vo svojom menštruačnom cykle je schopná prejaviť všetky možné odtiene jasného aj temného bytia. Dokážeme s nimi vedomo pracovať, ak sa otvoríme ich nekonečným možnostiam. A tie sú prirodzené, hoci by sa zdali ako zázračné...
Nosíme v sebe schopnosť dať nový život - dieťaťu, originálnemu projektu či neopakovateľnej tvorbe. Lebo partnerom pre vznik, vývoj a pôrod v reálnom aj prenesenom zmysle je popri mužovi vesmírne Vedomie. Tvorí sa „to“ v nás podľa Božieho plánu.
Ženské lono je od veky vekov priestorom nekonečných tvorivých energií – je to stav bytia - v kooperácii s Mesiacom, Slnkom... Dokáže nás spojiť s vlastným zdrojom – vedno s matkou Zemou a jej oceánom, z ktorého sme vzišli a ktorý v podobe tekutých energií nosíme v sebe.
Plochý konvenčný spôsob žitia nás neuspokojuje. Hľadáme viac. Zmysel svojho bytia. Zabudnuté odkrývame. Pomaly, rýchlo, bolestne i radostne. Vnútorným rozvojom, zrením. A pritom spoznávame, že nás iné ženy cez spoločné mystérium krvi podporujú. Bez ohľadu na čas a priestor.
Toto reálne mystérium rešpektovali dávne ľudské spoločenstvá. Vytvorili si vlastných bohov a bohyne reprezentujúcich tú či onú vlastnosť ľudskej bytosti. Ono funguje stále - naprieč tisícročiami aj naprieč celou Zemeguľou. Ženy, muži vzývajú indickú Lakšmí – bohyňu nehy, výživy, mlieka, teda tú, čo reprezentuje láskavý materský princíp. Stvárňujú grécku Afroditu – bohyňu krásy a zmyselnosti. Radostne tancujú s Vesnou – slovanskou panenskou bohyňou jari... Všetko to sme aj my – ženy súčasnosti.
Objavujeme zakázané územie: že naša sexualita je prirodzená, že je nám – ženám - bytostne vlastná a teda posvätná . Že práve táto forma energie je štartérom pre rozvoj spirituality. Že sexualita a spiritualita sú spojenými nádobami, cez ktoré sme schopné naozaj sa rozvíjať. Aj, aj! Ja! V týchto dvoch čarovných hláskach javí sa odpoveď na otázku položenú v titulku tohto článku.
kčj
